Čestné občianstvo obce za dlhoročný vklad osobnosti, pre dobro občanov JOZEFOVI ŠTOFEJOVI

Obec Úbrež historicky prvýkrát, pri príležitosti 680. výročia prvej písomnej zmienky, udelila čestné občianstvo obce. Obecné zastupiteľstvo, na návrh starostu, sa rozhodlo oceniť týmto vyznamenaním 94-ročného rímskokatolíckeho kňaza, vdp. dekana Jozefa Štofeja. Čestné občianstvo obce Úbrež mu odovzdali v jeho terajšom bydlisku v Prešove starosta obce Úbrež, jeho zástupca a ďalší dvaja poslanci obecného zastupiteľstva. Slávnostného aktu sa zúčastnili aj zástupcovia úbrežskej rímskokatolíckej farnosti, na čele s terajším farárom Mgr. Radoslavom Krenickým.

• Jozef Štofej sa narodil 13.3.1923 v Brekove (okres Humenné). Maturoval v roku 1944 po osemročnom štúdiu na gymnáziu v Michalovciach, pod duchovným vedením katechétu profesora Štefana Hlaváča (r.k. kňaz, prenasledovaný komunistickým režimom - čítaj autobiografickú knihu Š.Hlaváča. - Po priamych cestách). Po maturite, na jeseň v roku 1944, započal štúdium teológie v Bratislave, kde v roku 1945 úspešne ukončil prvý ročník. Od jesene roku 1945 pokračoval na teologickej fakulte v Košiciach a za kňaza bol vysvätený v roku 1949. Pôsobil ako kaplán v Humennom, keď ho 13.11.1958 zatkli s odôvodnením, že ilegálne udržuje Mariánsku kongregáciu, ako spolok. Vo vyšetrovacej väzbe bol držaný do Štedrého dňa 1958. Následne komunistickým, tzv. Ľudovým súdom v Humennom, bol uznaný vinným pre trestný čin zneužitia náboženskej funkcie podľa § 123 Trestného zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne. Trest si odpykal od 19.6.1959 do 19.4.1960 v českom Mírove, kde ťažko pracoval v kameňolome. Po návrate z väzenia musel nastúpiť opäť do manuálnej práce a bola to preňho už známa práca robotníka v kameňolome. Až v roku 1962 mohol opätovne nastúpiť do duchovnej služby, stále však sledovaný štátnou bezpečnosťou pre svoje aktivity, najmä pri práci s mládežou (skauti). Ako kňaz ostal verný spoločenstvu veriacich v našej farnosti Úbrež bezmála 40 rokov, až do roku 2002, keď ako 79 ročný odišiel do dôchodku. Počas pôsobenia v našej farnosti boli vysvätení pod jeho vedením piati kňazi. Inicioval a realizoval výstavbu troch nových kostolov (vo Veľkých Revištiach, Závadke a Kusíne). Pričinil sa o vznik skautského oddielu Štefana Hlaváča v Úbreži. Veriaci z Úbreže a celého okolia naňho stále v dobrom spomínajú a myslia aj v modlitbách.

Pán dekan Jozef Štofej zomrel v Prešove 19. februára 2019 vo veku nedožitých 96 rokov. Pochovaný bol v rodnom Brekove, na poslednej ceste ho odprevadili aj občania našej obce.

Čestné občianstvo obce Úbrež za celoživotné dielo pre folklór Zemplína a vrelý vzťah k rodnej obci MILANOVI HVIŽĎÁKOVI

Na slávnostnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, počas osláv 680. výročia prvej písomnej zmienky o obci Úbrež, udelili Milanovi Hvižďákovi Čestné občianstvo obce Úbrež za celoživotné dielo pre folklór Zemplína a vrelý vzťah k rodnej obci.

Milan Hvižďák sa narodil v roku 1937 v Úbreži, žije v Michalovciach. Vedúci súboru Zemplín, tanečník, choreograf, osvetový pracovník, je výraznou osobnosťou folklórneho hnutia na Slovensku. Takmer 50 rokov sa jeho meno spája s folklórnym súborom Zemplín. V rokoch 1960–63 v ňom pôsobil ako tanečník a odborný poradca choreografa, od roku 1963 nepretržite až dodnes je choreograf a tanečný pedagóg, od roku 1968 i jeho umelecký vedúci. V súbore naštudoval 112 choreografií, z ktorých mnohé sa zaradili do kmeňového repertoára. Uviedol 10 samostatných celovečerných programov. V roku 1972 založil detský súbor Zemplínik, z ktorého vzišli vynikajúci tanečníci folklórneho súboru Zemplín, ale aj profesionálni choreografi, pedagógovia a tanečníci, napr. Ján Ďurovčík, Peter Mika, Pavol Širák, Vladimír Šoltýs, s ktorými naštudoval 41 choreografií. Vo folklórnom hnutí dlhoročne pôsobil i ako člen programovej komisie Folklórneho festivalu Východná (1967 – 1993) a režisér programov, lektor kurzov a škôl tanca po celom Slovensku. Ako choreograf hosťoval v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), Podduklianskom umeleckom ľudovom súbore, v slovenských folklórnych súboroch: Čarnica, Gymnik, Šarišan, Vranovčan, Marína, Strážčan, Vršatec, Jahodná, Východniar, Vihorlat, Ondava, kde spolu pripravil 39 choreografií. Hosťoval aj v zahraničí – v Srbsku, na Ukrajine, Poľsku, Maďarsku, Belgicku, na Kube a v USA.Dlhoročná je jeho spolupráca so Slovenskou televíziou a  Slovenským rozhlasom. Za svoju činnosť dostal viacero ocenení, v roku 1999 sa stal čestným občanom mesta Michalovce.

Čestné občianstvo obce MUDr. JURAJOVI DUDOVI

V stredu 11. októbra 2017 odovzdali v Michalovciach zástupcovia obce Úbrež MUDr. Jurajovi Dudovi Čestné občianstvo obce Úbrež za prínos v oblasti literatúry a obrazu a vrelý vzťah k rodnej obci.

Juraj Duda sa narodil v roku 1932 v Úbreži, žije v Michalovciach. Dlhé roky pôsobil ako lekár, maliar, básnik, spisovateľ aj folklorista. Po vyštudovaní medicíny 11 rokov pôsobil ako obvodný lekár a neskôr ako reumatológ v Michalovciach. Je autorom mnohých odborných publikácií, z ktorých vedomosti čerpali študenti medicíny aj mladí lekári. Svoje vedomosti overené rokmi praxe prezentoval aj v odborných časopisoch, na odborných seminároch a medzinárodných sympóziách. S folklórnym súborom Zemplín prešiel ako spevák, tlmočník a lekár takmer celú Európu. Viedol ženský spevácky zbor, ktorý v Michalovciach pôsobil 20 rokov. Bol členom speváckeho zboru profesora Hlaváča a tiež bol súčasťou miešaného speváckeho zboru sv. Jozefa pri Bazilike minor Zoslania Svätého Ducha. 

"Láska k životu, práci aj ľuďom je však doslova hmatateľná a neprehliadnuteľná v jeho obrazoch. Vidieť to mohli napokon aj návštevníci desiatich samostatných výstav tohto autora v Michalovciach, Sobranciach či na medzinárodnom reumatologickom sympóziu v Piešťanoch.Jeho zobrazenie matky je také dokonalé a verné, že stojac pred obrazom máte pocit, že vás už-už pohladí.Rovnako dokonale zachytávajú jeho obrazy aj pohyb. V tomto smere je majstrom pohybovej techniky zemplínskych tancov. Veľmi zaujímavou súčasťou galérie sú aj karikatúry lekárskych kolegov Juraja Dudu. Ktovie, či oni sami vedeli, že na nudných schôdzach sú predlohou pre práve tvoriaceho umelca. Nezanedbateľnou súčasťou umeleckého života Juraja Dudu sú aj jeho básne. Vydal sedem básnických zbierok, ktoré sám ilustroval. Jeho ďalšie kresby sú súčasťou 40 knižiek a časopisov. Dnes je už umelec, lekár a spisovateľ Juraj Duda na zaslúženom dôchodku. Rád spomína na tvorivé roky a teší sa z každého návštevníka svojej galérie ukrytej v rodinnom dome po svojich príbuzných vo Vinnom."

Predchádzajúci odstavec je doslovnou citáciou z článku Petry Jakubčiakovej v denníku Korzár Dolný Zemplín z 8.9.2017, uverejneným pod názvom Obec Vinné ukrýva netradičnú galériu Juraja Dudu.