Na stránku História, podstránku Úbrež v literatúre, sme priložili nasledujúci text:

PhDr. Vavrinec Žeňuch, PhD., historik, v knihe Dejiny obce Veľké Revištia (1924) píše:

na str. 95-97:

Obyvatelia, ktorí prichádzali na územie Užskej stolice po roku 1712, pochádzali prevažne z Haliče a prinášali si aj svoj obradový východný rítus. Tým pádom sa niektoré uniatske farnosti neobnovili, ale stali sa pravoslávnymi. Najbližšie farnosti ako Nižná Rybnica a Hažín boli v roku 1717 pravoslávnymi. Farnosť v Úbreži ešte neexistovala. Uniatska farnosť v Úbreži bola založená v roku 1722. Farnosť vznikla na popud Kataríny Pongrácz Nagymihályiovej, ktorá 4. mája 1722 oznámila mukačevskému apoštolskému vikárovi, že založila farnosť v Úbreži. Otázka uniatov bola stále spochybňovaná, nakoľko boli viacerí po roku 1715 pravoslávni a aj bigamisti, preto z popudu jágerského biskupa zvolal mukačevský apoštolský vikár 3. decembra 1726 synodu do Užhorodu, kde mali prísť presbyteri zo západnej časti stolice. Presbyteri znovu vyznali úniu s katolíckou cirkvou a potvrdili svoje vyznania z predchádzajúcich rokov. Synody sa zúčastnili aj presbyteri z Úbreže, Nižnej Rybnice a Hažína. Svoju prítomnosť, ako aj súhlas potvrdili podpisom a priloženou pečaťou. V tom čase bol presbyterom v Úbreži Ivan Suhovský.

na str. 99-100:

V roku 1741 pôsobil v uniatskej farnosti Úbrež presbyter Pavol Tamaškovič. Chrám v Úbreži bol drevený v dobrom stave. Presbyter Tamaškovič býval v dome, ktorý si sám postavil na polovičnej usadlosti s malou záhradou. Farár mal lúku s výnosom 7 zlatých a polia s výnosom 10 zlatých a 8 denárov. V duchovnej správe farára bolo 23 domov, od každého domu dostával 2 metre zrna v hodnote 48 denárov, čo bol výnos 21 zlatých a 8 denárov. Úbrežský presbyter poberal 30 denárov za pokrstenie dieťaťa, za požehnanie manželstva poberal 1 zlatý a 2 denáre. Veľký pohreb bol spoplatnený poplatkom 1 zlatý a malý pohreb stál 36 denárov. Celkový príjem farára bol 48 zlatých a 16 denárov. Učiteľ mal majetok v prenájme a ročne dostával od presbytera 8 zlatých. V roku 1746 pôsobil ako kantor a učiteľ v Úbreži Michal Hajnakovič.

na str. 103-104:

Uniatska farnosť v Úbreži bola vizitovaná ešte v rokoch 1747, 1748, 1749 a 1952. Už v v roku 1747 poklesli požadované poplatky od veriacich za štolárne úkony. Milodar za krst bol ustanovený na 18 denárov, za požehnanie manželstva 51 denárov, rovnaká suma sa platila za veľký pohreb. Malý pohreb bol spoplatnený sumou 18 denárov. Celkový príjem presbytera v roku 1747 bol 19 zlatých a 43 denárov. Ako uvádza presbyter, kantorovi dával tretinu svojho príjmu. Podľa informácii z roku 1952 je isté, že presbyter Pavol Tamaškovič pochádzal z Haliče, keďže jeho ordinárom bol poľský biskup Ustrický. Do služby bol prijatý mukačevským apoštolským vikárom Manuelom Blažovským. Fara sa nachádzala na polovičnej usadlosti pánov z Fekišoviec. Celkovo mala farnosť 235 veriacich. Chrám v Úbreži bol z dreva a nachádzali sa v ňom všetky potrebné ikony ikonostasu. Chrám bol zasvätený úcte sv. Mikuláša. Antimension bol požehnaný ešte vikárom Bizancim a v chráme sa nachádzalo všetko potrebné vybavenie na slúženie liturgie. Do chrámu bol zakúpený nový kalich s paténou, ako aj viaceré kalichové súpravy (podľa liturgických farieb). V blízkosti chrámu sa nachádzal aj cintorín, ktorý bol umiestnený v lokalite Palanka a bol ohradený. V čase vizitácie (1752) sa na ňom nachádzalo 23 hrobov.

na str. 110-111:

Od polovice 18. storočia sa objavujú aj zmienky o židovskej komunite. V roku 1757 podala židovská komunita v Užhorode oficiálny protest na kňaza Andreja Thurza z Tibavy. Ten mal zatiahnuť mladé židovské dievča, ktoré následne pokrstili v chráme. Takéto konanie vyvolalo pobúrenie, ako aj vlnu sťažností. Nie je známe, odkiaľ dievča pochádzalo, ale poukazuje to na prítomnosť komunity na území farnosti. Podľa súpisu zdanených gréckych kupcov a židov z roku 1760 sa spomínajú židia Simeon z Hencloviec, Abrahám Hakovič z Koromle, Marcel z Priekopy, Šimon z Podhorode, Adam z Veľkých Zalužíc, Šimon z Vinného a iní. V roku 1763 sa spomínajú židovskí usadlíci v Baškovciach, Beňatine, Moško z Choňkoviec, vo Fekišovciach, Koňuši, Priekope, Ruskovciach, Tibave, Podhorodi, či v Sobranciach. Neskôr, v roku 1764/1765 sa na Sobranecku spomínajú Berko z Baškoviec, Moško z Choňkoviec, Jakub z Choňkoviec, Marko z Tibavy, Herško z Úbreže, Simeon z Podhorode a iní zo Sobraniec, Fekišoviec, Priekopy, Porúbky, či Beňatiny. Práve židovské obyvateľstvo bolo spomínané v súpisoch od roku 1767 v Gajdoši. Dedinka bola vyše sto rokov vnímaná len ako majetok, bez spomínaného osídlenia. Meno obyvateľa nie je známe, iba jeho etnicita. Židia sa okrem Gajdoša spomínali v celom okolí Sobraniec okrem Revíšť. V roku 1770 sa židovskí obyvatelia spomínajú v Beňatine, Hažíne, Sennom, Palíne, Trnave pri Laborci, Straňanoch, Sobranciach, Jastrabí pri Michalovciach, Podhorodi, Úbreži, Lúčkach, Nižnej Rybnici, Baškovciach, Koromli, Vrbovci, Gajdoši, Ruskovciach a Tibave. Od 25. októbra 1781 bola Jozefom II. vyhlásená náboženská tolerancia, ktorá garantovala slobodné vyznávanie pre obyvateľov v celom Uhorsku, teda aj vo Vyšných Revištiach a Gajdoši. Protestanti už neboli kontrolovaní katolíckoou cirkvou a nebola obmedzovaná ich stavebná činnosť, vznik farností ani existencia zmiešanych manželstiev. Náboženská sloboda sa vzťahovala aj na židovskú komunitu.

na str.113-114:

V 18. storočí sa o zdravie obyvateľov starali lekári (označovaní aj ako fyzikus), chirurgovia (označovaní ako felčiari, alebo ránhojiči), farmaceuti a pôrodné babice, bol ich však nedostatok. Po prijatí zdravotníckej reformy v roku 1770 sa tieto povolania spomínajú častejšie. Lekáreň sa v Užskej župe nachádzala len v Užhorode. Prevádzku mali na starosti miestni jezuiti, ktorí zabezpečovali kúpu liečiv, ako aj ich distribúciu a predaj. V roku 1772 pôsobili na území stolice dvaja chirurgovia. V roku 1746 bola najbližšia babica v Nižnej Rybnici, od roku 1752 sa spomína babica už aj v úbrežskej uniatskej farnosti, kde jej poučenie vykonal miestny presbyter. Babica mala postupovať podľa kresťanskej morálky, jej dom mal byť patrične označený, aby ho mohol nájsť každý, kto potreboval jej pomoc. Babica mala zachovávať lekárske tajomstvo a s lekárom konzultovať ťažkosti pri výkone svojho povolania. Pokiaľ sa zistilo, že vykonala potrat, prípadne zámerne postupovala tak, aby dieťa zomrelo, takáto babica mala byť usmrtená. Babica bola v správe kňaza, mala vedieť rozoznať, kedy je potrebné dieťa núdzovo pokrstiť (bez rozdielu konfesie), teda musela vedieť, ako postupovať, ako krst vykonať, ako vykonať krst siamskych dvojčiat, prípadne nenarodeného dieťaťa.

na str.141:

V júni 1884 bola zriadená nová poštová stanica v Úbreži, ktorá bola vyčlenená z rajónu pošty v Sobranciach. Nový poštový obvod bol tvorený chotármi dedín Úbrež, Fekišovce, Gajdoš, Hnojné, Jasenov, Jovsa, Vyšné Revištia a Závadka. Obyvatelia si rýchlo zvykli na bližšiu prítomnosť poštovej stanice. Avšak umiestnenie pošty nebolo zvolené veľmi šťastne. Úbrež leží mimo hlavnej cestnej trasy medzi Košicami a Užhorodom, čo malo za následok meškanie. Ešte väčšie meškanie spôsobovala rozloha a možnosť spojov v samotnom poštovom obvode, ktorý nebol spojený kamennými (makadanovými) cestami, ktoré sa v čase bohatých zrážok stávali neprechodné. Pre obyvateľov, ako aj zásielky bolo vhodnejšie napojenie na mesto Sobrance. Preto v októbri 1898 bol zmenený Úbrežský poštový obvod, z ktorého boli dedinky od Gajdoša na juh pričlenené k obvodu Sobrance.

na str.143-144:

V roku 1908 podalo župné zhromaždenie žiadosť u ministra obchodu s cieľom postaviť spevnenú cestu Užhorod – Jenkovce – Vyšné Revištia – Gajdoš – Úbrež – Vyšné Remety. Delegáciu na ministerstve 2. marca 1908 viedol Gabriel Sztáray spolu s vyslancami z dotknutých oblastí. Celý projekt bol vyčíslený na sumu 400 tisíc korún. Výstavba sa realizovala so spolufinancovaním jednotlivých obcí od roku 1911 do roku 1914.

na str.152:

Prvým učiteľom v Rímskokatolíckej škole v Úbreži bol od roku 1865 Štefan Palička. Školu navštevovalo v roku 1865 23 detí. Palička bol mladý učiteľ, narodil sa v roku 1842, pochádzal z Ondavských Matiašovec. Jeho manželkou bola Sidónia Neubauerová, narodená v roku 1850 v Sabinove. Rodina mala dve malé deti, ktoré sa im narodili už v Úbreži. Dom učiteľa mal číslo 88 a v tomto dome sa nachádzala aj škola.