Do roku 1939 boli v obci Úbrež dve samostatné školy a to Dvojtriedna gréckokatolícka ľudová škola pri cerkvi pod cintorínom a Jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola pri kostole na mieste terajšej Materskej školy. Vzdelávaci proces v dávnejšej minulosti zabezpečovala v dedinách prevažne cirkev. Farské školy sa stavali pri kostoloch a prvými učiteľmi boli kňazi. Neskôr funkcia učiteľa prešla na organistov-kantorov. Vyučovací proces sa spočiatku zameriaval predovšetkým na získanie náboženských vedomostí, ako aj na základy čítania, písania a počtových úkonov. Učilo sa väčišnou len v zime, od jari do jesene mali dedinské deti množstvo pracovných povinností od varovania mladších súrodencov až po rôzne ľahšie práce okolo domu a na poli. Jedinými učebnými pomôckami boli griflík a tabuľka, na ktorú sa písalo a po skontrolovaní učiteľom sa tabuľka zmazala. Okrem griflíka a tabuľky boli žiaci povinní doniesť do školy polienko dreva na zakúrenie do piecky. V triede bolo niekedy aj 80 žiakov, sedelo sa na zemi, neskôr na dlhých laviciach.

Prvým učiteľom v Rímskokatolíckej škole v Úbreži bol od roku 1865 Štefan Palička. Školu navštevovalo v roku 1865 23 detí. Palička bol mladý učiteľ, narodil sa v roku 1842, pochádzal z Ondavských Matiašovec. Jeho manželkou bola Sidónia Neubauerová, narodená v roku 1850 v Sabinove. Rodina mala dve malé deti, ktoré sa im narodili už v Úbreži. Dom učiteľa mal číslo 88 a v tomto dome sa nachádzala aj škola. Druhým známym kantorom–učiteľom rímskokatolíckej školy bol Juraj Podlesný, ktorý učil v rokoch 1879-83. Prvý rok učil ešte v starej škole, ktorá bola zriadená vedľa gréckokatolíckej fary, na mieste terajšieho domu Pavla Varmeďu č.218, súčasne so vznikom farnosti v roku 1863. Škola bola ďaleko od fary, preto sa vtedajší farár Jozef Čechtický dohodol s rodinou Antoničovou na zámene pozemkov. Nový školský pozemok bol v bezprostrednej blízkosti kostola. V roku 1880 rímskokatolícky veriaci postavili novú jednotriednu školu s kantorskou izbou a už v jeseni sa v nej začalo s výučbou. V rokoch 1883-88 bol kantorom–učiteľom Anton Schenkner, od roku 1888 Nandor Juhasz. 26.marca 1898 prepukol najväčší požiar v histórii obce. Zhorelo 49 gazdovských domov, kostolná veža aj škola s učiteľským bytom. Poisťovňa vyplatila za školu 450 zlatých, opravu vykonal tesár Anton Šesták z Michaloviec. 

V roku 1904 bol učiteľom Štefan Vereš, školu navštevovalo 58 žiakov, v roku 1909 vyučoval Ladislav Terebeši 67 žiakov a v roku 1913 62 žiakov.18. marca 1914 zhorel dom vedľa školy, škola aj učiteľský byt. 19. marca 1914, to je na druhý deň po požiari, učiteľa Lászla Terebessyho vystriedal vo funkcii Béla Krafcsik. Zo zbierky aj z poistného sa opravila škola a postavil nový byt pre učiteľa o jednu izbu väčší aj so sýpkou. Béla Krafcsik však už začiatkom augusta musel narukovať na front a škola zostala bez učiteľa. Počas 1. svetovej vojny učila maďarská učiteľka, na ktorú si ešte spomína najstarší obyvateľ obce Úbrež 97-ročný pán Jozef Kaminský, ktorého učila ako prváčika ešte za monarchie v školskom roku 1918-1919, na jej meno si bohužiaľ nespomína. Po vzniku Československej republiky učiteľka odišla do Maďarska a do školy nastúpil slovenský učiteľ Ján Duffer z Michaloviec. V roku 1927 ho vystriedal dočasný učiteľ Bertalan Skripecký, v rokoch 1929-32 učil Ján Halasz, počet žiakov v jednotriednej škole sa pohyboval okolo 60. V školskom roku 1932/33 učil Andrej Vestenický, v rokoch 1933-35 Jozef Slivovský, ktorý nastúpil 1. októbra 1935 na vojenskú prezenčnú službu. Vystriedal ho čerstvý maturant Ján Veréb a od roku 1936 Vlasta Timová. Od roku 1937 učil v rímskokatolíckej škole opäť Jozef Slivovský, ktorý sa vrátil z vojenčiny.

Gréckokatolícka škola vznikla oveľa skôr ako rímskokatolícka, nevieme však presne kedy. Vznik farských škôl úzko súvisel so vznikom farností, gréckokatolícka farnosť v Úbreži vznikla v roku 1722.  Prvým známym kantorom a zároveň učiteľom gréckokatolíckej školy bol v roku 1746 Michal Hanajkovič, v roku 1791 to bol Ján Vološický. Ďalšieho učiteľa gréckokatolíckej školy poznáme z roku 1886, bol to Ján Mončák. Viac informácii máme z roku 1915, kedy bol učiteľom gréckokatplíckej školy Bazil Repai. Školu vtedy navštevovalo 109 žiakov, bola to v tom čase najväčšia škola Vinianskeho obvodu Užskej župy. V školskom roku 1922/23 tu učil Štefan Fedorkaj a v rokoch 1928-31 Július Hugec. Správcom a učiteľom školy, ktorého si ešte pamätajú úbrežskí pamätníci, bol Michal Hritzo, ktorý tu pôsobil približne od roku 1931 do roku 1943. Spolu s ním učila v dvojtriednej škole pri cerkvi Mária Ružičková, tá však ako Češka musela za Slovenského štátu školu opustiť. Nahradil ju úbrežský rodák Jozef Kaminský, ktorý sa vrátil z dva a pol ročného pôsobenia medzi zahraničnými Slovákmi v Rumunsku. Ešte predtým Jozef Kaminský po ukončení osemročného gymnázia v Košiciach od roku 1932 učil v Jovse, Malčiciach, Horni, a opäť v Jovse. Prvým učiteľom z úbrežských rodákov bol o štyri roky starší Ľudovít Tomkovský, ktorý bol zároveň prvým absolventom gymnázia v Užhorode a prvým absolventom učiteľského ústavu v Spišskej kapitule, v Úbreži však nikdy neučil. 

Za Slovenského štátu sa obe školy zjednotili pod jednú správu s názvom Gréckokatolícka a rímskokatolícka ľudová škola. Riaditeľom školy sa stal Michal Hritzo, spolu s ním učil Kaminský vyššie ročníky v dvojtriednej škole pri cerkvi, nižšie ročníky učil v jednotriednej škole pri kostole Slivovský, od roku 1942 ho vystriedala Štibrániova. 

V roku 1944 sa stal riaditeľom školy Jozef Kaminský, učiteľmi Kozák a Štibrániová. Koncom októbra bolo vyučovanie pre vojnové operácie prerušené. Bojový front sa na štyri týždne zastavil v priestore medzi Sobrancami a Úbrežom. 30. októbra sa v obci rozšírila zpráva, že chlapov budú chytať, preto väčšina chlapov včetne riaditeľa školy ušla do Vihorlatských lesov, kde sa v daždivom počasí ukrývali takmer tri týždne. Ostatní obyvatelia sa pred bombardovaním a streľbou ukrývali v pivniciach. 18. novembra bola obec evakuovaná, trojkilometrová kolóna vozov odišla do Veľkých a Malých Zalužíc, kde čakali v stodolách a stohoch slamy na prechod frontu. 26. novembra sa vrátili do svojich domovov, aby v rozbahnenej a rozbombardovanej dedine začali s ich obnovou. Poškodené boli aj obe školy, dvojtriedna mala zničený učiteľský byt a v triedach si ruskí vojaci zriadili pekáreň, jednotriedna mala veľkú dieru v jednej stene triedy. Obyvatelia obce za pomoci ruských vojakov rýchlo jednotriednu školu opravili a učiteľský byt prerobili na triedu pre prvákov, aby sa po Novom roku 1945 mohlo začať s vyučovaním. 

V školskom roku 1945/46 bola škola poštátnená, jej nový názov bol Trojtriedna štátna ľudová škola a riaditeľom sa stal Július Bolcsházy. Učiteľmi boli Jozef Melničák, Anton Chrenko a výpomocnou učiteľkou Verona Hvižďáková. 

V školskom roku 1946/47 bol riaditeľom Štátnej ľudovej školy Jozef Melničák, novou učiteľkou Mária Bombárová. Úbrežský rodák Jozef Melničák bol výborným ochotníckym hercom a režisérom, zaslúžil sa o nebývalý rozvoj divadelných ochotníckych súborov dospelých aj žiakov v nasledujúcom desaťtročí. 

V roku 1947 bola v Úbreži zriadená Štátna obvodná meštianská škola pre obce Úbrež, Jasenov, Ruskovce, Gajdoš a Nemecká Poruba, v roku 1949 bol obvod školy rozšírený o Fekišovce. Riaditeľom školy bol od roku 1947 do 1950 Ján Bogdan, v škol. roku 1950/51 ho vystriedal Štefan Ircha, od roku 1951 do 1954 riadil školu opäť Ján Bogdan. Medzi učiteľmi sa v nasledujúcich rokoch vystriedali Ján Kramár, Juraj Soga, Petronela Kotanová, Viera Dávidová, Anna Repková, Mária Koreňová, Mária Bračíková, Kielová, Struňák, Šabák, Palai, Šmatina. Vyučovalo sa v priestoroch bývalej Gréckokatolíckej školy, ktorá bola cez prázdniny v roku 1948 dobudovaná na 4 triedy. 28.októbra 1947 sa vykonala posviacka Štátnej obvodnej meštianskej školy v Úbreži za účasti poslanca Národného zhromaždenia v Prahe Štefana Blaška a ďalších predstaviteľov školstva a verejných činiteľov. Žiaci 1.-4. ročníka sa učili v budove bývalej rímskokatolíckej školy pod starým názvom Štátna ľudová škola, jej riaditeľom bol Jozef Melničák, učiteľkou Mária Sogová.

V roku 1948 bola Štátna obvodná meštianska škola premenovaná na Strednú školu a Štátna ľudová škola na Národnú školu. Bola zavedená deväťročná povinná školská dochádzka, do Strednej školy nastupovali žiaci po ukončení piateho ročníka Národnej školy. Riadením Národnej školy bola najprv poverená Mária Sogová, neskôr bola preradená na Strednú školu, riadením Národnej školy bol od 22.2.1950 opäť poverený Jozef Melničák a k nemu bola prijatá nová učiteľka Jolana Smaržíková, neskôr učili Irchová a Antolová. V roku 1948 bola obec včítane oboch škôl elektrifikovaná, čím sa výrazne zlepšili podmienky pre vyučovanie. Budova Národnej školy bola v roku 1950 zrekonštruovaná na dvojtriednu. Počet žiakov Národnej školy v roku 1950 bol 82, žiakov Strednej školy bolo 107. 

V roku 1953 bola škola opäť zjednotená a premenovaná na Osemročnú strednú školu, opäť bola zavedená 8-ročná povinná školská dochádzka. Riaditeľom školy bol v rokoch 1954-56 Michal Čičvák, v učiteľskom zbore sa vystriedali Štefánia Čičváková, Jozef Melničák, Ján Kramár, Felix Heriban, Ján Mižák, Michal Hricík, Michal Barilič, Zuzana Kipilová, Július Bolčházy. 

V školskom roku 1956/57 prevzal riaditeľskú funkciu na dlhé roky Felix Heriban, k doterajšiemu učiteľskému zboru pribudli do roku 1962 učitelia Ján Lazár, Mária Kašajová, Ľudovít Marcin, Michal Serbák, Katarína Brečková, Mária Hvižďáková, Margita Cupriková, Mária Bolčháziová, Mahút, Stošeková, Miglecová, Kolesárová, Bulovčáková, Gerbocová, Tomašuľová. 

Od roku 1960 školstvo opäť prešlo na 9-ročnú dochádzku a škola bola premenovaná na Základnú deväťročnú školu. V školskom roku 1960/61 novozriadený 9. ročník nemal voľnú triedu, výstavba novej školy meškala, preto sa deviataci učili v starej budove u Vincenta Svobodu. 

Po trojročnej výstavbe bola začiatkom roku 1962 odovzdaná do prevádzky nová budova Základnej deväťročnej školy. Riaditeľom školy bol naďalej Felix Heriban, počet učiteľov bol 15, počet žiakov sa pohyboval okolo 300. V nasledujúcich rokoch učili Melničák, Lazár, Lazarová, Mahút, Mahútová, Marcin, Marcinová, Serbák, Serbáková, Kaminský, Kováčová, Byrová, Dzvoniková, Ihnátová, Dziaková, Stošeková, Kačur, Kopko, Nistorová, Barilič, Kolesarová, Bulovčaková, Gerbocová, Tomašuľová, Jarabko, Janočko, Klacik, Semjanová, Lipová a iní. Počet žiakov sa v nasledujúcich rokoch pohyboval od 200 do 300, v škol. roku 1975/76 bol 286, učilo 10 učiteľov. Nasledoval postupný pokles počtu žiakov, do kritického stavu dospel v škol. roku 1979/80, keď bolo v škole iba 127 žiakov. 5. a 6. ročník boli zrušené, žiaci dochádzali do Sobraniec, zrušená bola aj funkcia zástupcu riaditeľa školy, ktorú dlhé roky zastával Jozef Melničák.

V škol. roku 1980/81 bola ZDŠ zrušená, zostali len ročníky 1.- 4. Felix Heriban odišiel po 24 rokoch z funcie riaditeľa, novým riaditeľom školy sa stal Jozef Melničák, ktorý už na škole učil 36. rok. Okrem neho učili Mária Hricíková, Mária Danková a Dzvoniková. O dva roky neskôr Jozef Melničák po krátkej, ťažkej chorobe vo veku 59 rokov zomrel, do konca škol. roku 1982/83 ho zastupovala učiteľka Mária Hricíková. 

V školskom roku 1982/83 škola dostala nový názov Základná škola, deviaty ročník bol zrušený a bola zavedená desaťročná povinná školská dochádzka. Od 1.9.1983 nastúpil do funkcie riaditeľa Milan Hujdič, počet žiakov v štyroch triedach sa pohyboval nad šesťdesiat. V škol. roku 1986/87 bola škola zmenená na trojtriednu, riaditeľkou sa stala Mária Hricíková. O rok neskôr nastúpil nový riaditeľ Gabriel Viňanský. V školskom roku 1990/91 bola po získaní nových žiakov z Poruby a Závadky škola rozšírená na ročníky 1.-6., učili Peštová, Danková, Husárová, Hriciková, Sabovíková a Sýkorová. V škol. roku 1992/93 už bola škola znovu plneorganizovaná, riaditeľom bol Gabriel Viňanský, zástupkyňou Sabovíková, učiteľmi Danková, Balogová, Kelemenová, Hriciková, Viňanská, Dekanová, Hajdučková a Capovčák. V školskom roku 2001/02 došlo k zmene riaditeľa školy, novým riaditeľom sa stal Václav Petrovčík. 

Okrem základného vzdelania sa za prvej Československej republiky poskytovalo dedinským žiakom aj akési nadstavbové večerné štúdium. Z rokov 1924-26 sa v Štátnom oblastnom archíve v Michalovciach nachádzajú triedne knihy Ľudovej školy hospodárskej pre chlapcov a dievčence v Úbreži. Bola to škola pre 15-16 ročnú mládež z obcí Úbrež, Jovsa, Jasenov, Ruskovce, Fekišovce, Gajdoš, navštevovalo ju v dvoch triedach až 198 žiakov a učilo v nej 5 učiteľov. Riaditeľ školy Ján Duffer vyučoval predmet Prírodovedecké a národnohospodárske základy výroby zemedelskej s družstevníctvom a poisťovaním, Michal Žambokretský učil Reč vyučovaciu a písomnosti, Štefan Fedorky Počty s merbou a účetníctvom, Alžbeta Dufferová Náuku o domácom hospodárstve s vychovateľstvom a Ženské ručné práce, Rudolf Fekete učil Zdravovedu s telesnou výchovou. Učilo sa len v zimných mesiacoch a štúdium trvalo dve zimy. Podľa pamätníkov podobná večerná škola poľnohospodárskej mládeže existovala aj za Slovenského štátu a v archíve sa zachovali aj triedne knihy z rokov 1954-56, keď v obci Úbrež existovala od novembra do februára Zimná škola poľnohospodárskej mládeže, ktorej riaditeľom bol Michal Čičvák a spolu s ním vyučoval Jozef Kaminský. Vyučovali sa len tri predmety a to Pestovanie rastlín, Chov zvierat a Organizácia socialistických poľnohospodárskych závodov. 

Od roku 1948 existuje v Úbreži nepretržite aj materská škola. Deti predškolského veku sa učili v rôznych priestoroch, najprv u Mížákových v uličke, v starej škole pri kostole, potom u Heveryho a od roku 1974 v novopostavenej budove MŠ na mieste niekdajšej rímskokatolíckej ľudovej školy. V roku 2001 bola hygienikom pozastavená prevádzka budovy MŠ pre nevyhovujúcu vodu v studni. Materská škola bola dočasne presťahovaná do bývalých dielni základnej školy, späť do pôvodných priestorov bola presťahovaná v roku 2004. Vo funkciach riaditeľky a učiteľky materskej školy sa vystriedalo mnoho učiteliek. Za posledných 40 rokov učili v materskej škole učiteľky Molčanová (po sobáši Hvižďáková), Peťaková, Melničáková, Luteránová, Vankuličová, Hrabovská, Antoničová a Hiráková. 

Za posledných 70 rokov sa osemkrát menil názov školy, menili sa učitelia, jedno však zostáva rovnaké. Úbrežská škola vždy vychovávala úspešných mladých ľudí, väčšina ktorých nenachádzala uplatnenie v rodnej obci a usadila sa tam, kde vyštudovala. Aj keď prvý úbrežský rodák promoval na vysokej škole až v roku 1951, za nasledujúcich 50 rokov absolvovalo vysoké školy okolo 140 rodákov, z toho vyše 60 učiteľov. Paradoxne v konečnom dôsledku sa aj vďaka dobrým študijným výsledkom absolventov úbrežskej školy v obci znižujú počty pôvodného obyvateľstva a Úbrež sa postupne mení na dedinu s prevažujúcim počtom rómskeho obyvateľstva.

Použité materiály: Obecná kronika obce Úbrež
Farská kronika rímskokat. farnosti Úbrež
Štátny obl. archív Michalovce 
spomienky pamätníkov

Spracoval: Ján Serbák v roku 2007